Robin Troman
Robin Troman (1954) študoval starú hudbu na parížskej Schola Cantorum, potom na Conservatoire National vo Versailles. Zdokonaľoval sa v Holandskom Amsterdame popri Keesovi Boeke, Walterovi van Hauwe a Marijke Miessen a v rokoch 1973 až 1979 participoval na anglických hudobných večeroch Alfreda Dellera.
Robin Troman bol súčasťou mnohých hudobných telies tradičnej hudby (Les Tregeriz,hudba bretónska a keltská), stredovekej hudby (Danceries, Vestiva, Doux viaire), renesančnej (Sesquitertia, Walsingham) a barokovej (Le Trésor d'Orphée, Foliaverde, La Chapelle Royale, Les Arts Florissants, l'Orchestre Baroque d'Ile de France). So svojimi skupinami, sa zúčastnil početných koncertov a nahrávaní v temer všetkých krajinách Európy ako aj v Japonsku a Kanade. Z jeho nedávnej diskografie môžeme uviesť: Artus aux Cousteaux (Cyprès), Musicke Divine (BNL), François Rossé (Quantum), „Feu devorant“.
V roku 1986, sa ako Laureát Menuhinovej Nadácie začal naplno venovať hudbe súčasných francúzskych skladateľov (Daniel Tosi, François Rossé, Roger Tessier, Bruno Giner, Pierre Wissmer, Jean-Jacques Werner, Etienne Rolin, Patrick Magnin...) a objavil úplne nový repertoár pre svoj nástroj.
Robina Tromana fascinuje experiment a hra s umiestnením hudby v priestore, aj preto je jednou z jeho popredných aktivít divadelná hudba vo všetkých jej formách. Ako hudobník sa podieľal na nespočetnom množstve divadelných predstavení pod réžijnou taktovkou Maurice a Pierre Jacquemont, Michel de Maulne, Christine Dejoux.
Od roku 1991 sa Robin Troman venoval pedagogickej činnosti. Učil zobcovú flautu na viacerých konzervatóriách a hudobných školách (Perpignan, Bourg-la Reine, Cholet, Rezé, Verrières-le-Buisson, Boulogne-Billancourt, Paris-XIe, St-Maur des Fossés) V rokoch 1992 až 2005, bol riaditeľom sekcie dychových nástrojov na Konzervatóriu v Angers; od 2005 do 2010 riaditeľom regionálneho konzervatória vo Viroflay, a od 2011 do 2017 pôsobil na Konzervatóriu v St-Maur des Fossés.
Zobcová flauta, jedinečný nástroj.
Zobcová flauta trpí zvláštnym paradoxom: je to jeden z najbežnejšie používaných nástrojov, a napriek tomu sa o ňom vie len málo. Je to pravdepodobne kvôli jeho rozšírenému použitiu v hudobnom vzdelávaní: malá a lacná, zvyčajne sa používa len ako príprava k hre na „ušľachtilejšom“ nástroji. Náš nástroj v sebe skrýva nesmierne možnosti pre tých, ktorí ich chcú prehĺbiť. Je ideálny na hranie repertoáru zo stredoveku, renesancie alebo baroka, ale máme tendenciu ho ignorovať, čo sa týka tradičnej hudby a avantgardnej hudby. Jeho ďalšou veľ kou výhodou je, že vám umožňuje priblížiť neobmedzený repertoár takmer 1000 rokov ansámblovej hudby od 13. do 21. storočia.
Myslím si, že počas workshopu, kedy sú myseľ a všetky energie sústredené v duchu objavovania a tvorenia, je veľmi dôležité nezanedbávať žiadnu z týchto stránok nástroja. Okrem práce so skupinami na rôznych úrovniach, by som chcel so študentmi (počnúc 4. ročníkom štúdia), uskutočniť individuálnu technickú diagnostiku vedúcu k personalizovanému poradenstvu a práci. Popri tom by som sa chcel venovať časti skupinových sedení aj kolektívnej hre, zameranej na zlepšenie presnosti, zvučnosti, hudobného gesta, a ktorých súčasťou môže byť úvod do súčasných postupov. Nikdy nesmieme oddeľovať učenie od tvorenia, preto bude aktivita tohto kurzu smerovať k veľkému záverečnému koncertu, na ktorom sa môže zúčastniť každý bez ohľadu na jeho (hráčsku) úroveň.
Robin Troman.